Sobotište
Sobotište (v priebehu stáročí nazývané tiež Zobódycha, Zsobotist, Sobotisscze, Sobotis, Ozsombat) je staré viac ako 800 rokov.
Zemepisná poloha obce je priaznivá a bola vždy príťažlivá: pre husitov, ktorí ju obsadili v roku 1428, pre Turkov, ktorí tu plienili a zabíjali v rokoch 1623 a 1650, pre poľských kozákov, ktorí ju vyrabovali v roku 1621, pre prenasledovaných anababtistov (Habánov), ktorí si tu založili Habánsky dvor v roku 1620 a natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, ale aj pre humanistické reformačné myslenie 17. storočia, ktoré sa sem šírilo zo západnej Európy.
Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Nepochybne pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo medzi obyvateľstvom remeslo mlynárske, tkáčske, pytlikárske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke, krajčírske a do dnešných čias slávne hrnčiarske a keramikárske. V roku 1700 bol založený v Sobotišti spoločný cech spomenutých remesiel pre celé branecké panstvo. V roku 1770 bola v Sobotišti založená grófom Nyárym vlnárska manufaktúra.
Sobotište sa hospodársky zmáhalo (známe sú sobotišské jarmoky), narastal počet krčmárov a obchodníkov. V roku 1831 mala obec 4854 obyvateľov a niekoľko desiatok krčiem.
V roku 1831 sa do obce prisťahoval Samuel Jurkovič, evanjelický učiteľ, vďaka ktorému patrí Sobotište medzi slávne slovenské mestečká. V tom čase tu bolo niekoľko mlynov, menších pivovarov, darilo sa hroznu a vínu, bolo tu veľa zemanov a panských úradníkov, ako sme už spomenuli veľa krčmárov, poddaných roľníkov, remeselníkov a bezzemkov a veľa nevzdelaných detí.